TheBLAZON

Tak ako búrka prišla, tak aj odišla. Mechiko girl zavolala svojmu otcovi a ten po krátkej dobe ukázal svoje telo v paneláku. Doniesol sebou aj rozum a všetko vyriešil. Ono stačilo na to len to, že ho všetci uvideli a bol pokoj. Sused Moliak v momente vytriezvel a premenil sa na veľmi dobrého spoločníka a príjemného suseda.

Keď sa všetko upokojilo suseda, pred ktorou som musel utekať do výťahu sa mi prišla verejne ospravedlniť. Hral som formu, tváril som sa hrdo, ale napokon som sa nechal obmäkčiť, povolil som a prijal som ospravedlnenie. Potom ma Mechiko girl vtlačila do bytu a zamkla dvere. K počítaču som mal zakázaný prístup, tak som si musel nájsť iné rozptýlenie. No dlho som nevedel čo by to mohlo byť až...

... až kým okolo mňa 26-krát neprešla Mechiko girl na ktorej som videl zlú náladu. Chodila okolo mňa ako horiaci pavúk až som pochopil čo je mojou úlohou. Stále sa hnevala. Pomaly mi to zapalovalo, ale koľko chlapov je iných? Osem. Ale k téme. Prišiel som k Mechiko girl, krútil som sa okolo nej, priniesol som jej z obchodu jej obľúbené dobroty a nezabudol som ani na ... minerálku (kávu som mal už kúpenú).

Nosil som jej čo si len zmyslela, kuchtil som, vyváral, plul z okna, líškal som sa, priadol som ako kocúr a Mechiko girl? Stále sa mračila. Ešte stále jej niečo chýbalo, ale už so mnou našťastie komunikovala. Síce stroho ale komunikovala: "mohol by si mi doniesť ešte jeden vankúšik? Nechce sa ti pootvoriť okno? Dáš mi dole šlapky? Poškrabeš ma na pravej ruke? Vymeníš vodu vo váze?" Ten kto žije zo ženou vie ako som vždy odpovedal.

Ako padal súmrak, oprela sa o mňa pozrela sa na mňa a bolo mi jasné čo bude nasledovať. No a vďaka tomu dnes môžem sedieť za počítačom :-)

Predchádzajúci článok

Nasledujúci článok