Kráčali v ústrety čiernemu psíkovi, ktorého majiteľ viedol popri bycikli. Všimol som si ako jeden vyťahuje pokutový bloček a psík obdržal pokutu. Teda respektíve jeho majiteľ. Neviem prečo, zdalo sa mi to voči nemu nefér, veď nič nerobil. Stál na svojich labkách a smutne sa na pánov pozeral. Keď som ho videl, jediné čo ma pri pohľade na neho napadlo, bolo to, že by som ho pohladkal, privynul si ho k sebe, hral sa s ním, hádzal by som mu loptičku, on by mi ju nosil naspäť a oni? Pokuta!
Určite ani nebrali ohľad na to prekrásne stvorenie, vôbec ich nezaujímalo ako sa cíty, teda čo pociťuje, čo prežíva. Jeho vnútorné emócie nikto nezohľadňoval, nezaujímali sa o jeho postoj k predmetnej udalosti a ani ho nevypočuli na čo mal podľa klauzuly právo. Predsa bol pôvodcom priestupku a teda sa k nemu mohol aj vyjadriť.
Správal sa oveľa lepšie ako opitý spoluobčania, ktorým sa to prepečie. Koľkokrát som už videl všeobecne ľudí, nielen opitých vystrájať také kúsky čo ani psík nerobí a nie preto že by nedokázal. Pánko v saku sa vykakal za lavičkou a to nikomu nevadilo, teda okrem mňa - hneď som sa pohoršil. Odmietol som sa naďalej pozerať tým smerom. Ach, chudák psík, ktovie koľkú pokutu už takto utŕžil...
Tak, tak. Pešia zóna, raj na zemi. Všade čisto, psíky nesmú na kachličky položiť labku, vtáky nespievajú lebo vysekali stromy, hady ostali zabetónované, často ku večeru počujem ich vzlyky ... ach áno tak takto to je. No napriek všetkému, majiteľ môže byť rád, že má doma takú radosť, ktorú mu spôsobuje pokutovaný psík :-)
Predchádzajúci článok
Komentáre
mat taku radost doma....