TheBLAZON

Priatelia

Dnes som prežil opäť vyčerpávajúci deň. Samozrejme, že som ráno zaspal, akoby tomu mohlo byť inak. Mechiko girl, ma vôbec nezobudila. O 11:45 ráno bolo v autobuse strašne dusno a tučný chlap predo mnou vypúšťal zo zadnej časti svojho tela fazuľový prívarok. Nízka, prsnatá, červenovláska, ktorou týmto zdravím sa na mňa pozerala akoby som to vykonával ja. Ale prečo? Veď ja som bol tiež spolutrpiteľ.

Paradoxné na celej veci bolo to, že tučnému pánovi pri vystupovaní povedala: "Poď rýchlo oco, v tom smrade sa nedá dýchať." Mala celkom pekný zadok, ale Mechiko girl, anjelik môj sladučký, kvietok môj ľúbezný, žížalka moja ovocná má prirodzene krajší (chcem ešte večerať). Vystúpil som z autobusu a na mojom novom, veľmi štýlovom tričku som stále cítil potravinovú zložku tučného chlapa.

Po určitom čase sa prebral môj veľmi lacný dezodorant a pochopil svoju úlohu. Na námestí strašne pieklo slnko, bezdomovci nahodili letnú róbu a terasy boli plné nezamestnaných. Ľudia odpadávali ako na bežiacom páse, pukot hláv na vykachličkovanom námestí počujem aj teraz. Dosť mi to zaimponovalo. V robote našťastie nikto nebol, tak som sa tam dlho nezdržoval ani ja.

Ale teraz už musím utekať, pretože za chvíľu príde Mechiko girl, musím jej urobiť kávu, lebo inak bude doma nepokoj. Majte sa pekne.